Zaparkovala som auto pri supermarkete a stiahla okienka, aby môj mladý labrador mal dosť čerstvého vzduchu. Bol roztiahnutý na zadnom sedadle a ja som chcela mať istotu, že tam tak zostane. Ustupovala som od auta a s namiereným prstom som prísne opakovala: „Zostaň, počuješ?
Zostaň! Zostaň!“ Kúsok odo mňa parkovala vodička, blondína. Pozrela sa na mňa ako na idiota a povedala: „Prečo nezatiahne ručnú brzdu?