Včera som so svojimi kamarátkami vyrazila na večierok. Manželovi som povedala, že sa vrátim o polnoci.
“Sľubujem ti, miláčik, že sa nevrátim ani o minútu neskôr!” vyhlásila som a vyrazila. Ale večierok bol fantastický. Drinky, tančeky, znovu drinky a znovu tančeky, ešte viac drinkov…bolo to tak skvelé, že som zabudla na čas!…Keď som sa vrátila domov, boli tri hodiny ráno! Vchádzam do bytu, ako myška otváram dvere a vtom počujem tú sprostú kukučku v hodinách, ako kuká trikrát!
Keď som si uvedomila, že manžel sa pri tom kukaní môže prebudiť, zakukala som sama ešte deväťkrát…
Bola som na seba hrdá, že aj keď som ožratá ako delo, dostala som taký dobrý nápad a podarilo sa mi vyhnúť nepríjemnosti s manželom…! Rýchlo som si ľahla a zaspávala s myšlienkou na to, ako som inteligentná. Ráno, počas raňajok sa manžel spýtal, kedy som sa vrátila z večierku. A tak hovorím, že presne o polnoci, ako som sľúbila. Nič nevravel a ani nevyzeral, že by mal nejaké pochybnosti.
“To je skvelé, som zachránená ..!” pomyslela som si a utrela pot z čela.
“Vieš, musíme vymeniť tie naše kukučkové hodiny.”
Zbledla som od strachu a pýtam sa pokorne: “Áaano? A prečo, miláčik?”
A on na to: “Vieš, dnes v noci kukučka zakukala trikrát, potom neviem, ako to urobila – vykríkla Ó bože!, znovu zakukala štyrikrát, ovracala celú predsieň, zakukala ešte trikrát a spadla so smiechom na podlahu. Kukla ešte raz, šliapla na mačku a prevrátila stolík v obývačke. Potom ma poslala do pi*e a zvalila sa vedľa mňa. Potom zakukala naposledy a začala chrápať…”