Edo príde v noci spoločensky trochu unavený domov. Zvalí sa do postele vedľa manželky a zaspí. Zrazu sa ocitne pred nebeskou bránou. Svätý Peter mu hovorí:
“Tak vidíš, Edo, umrel si v spánku”.
Edo zalamentuje: ,,Ale prečo, svätý Peter? Veď ja mám toho ešte toľko v živote urobiť! Nešlo by to nejako, aby som sa vrátil?”
Svätý Peter sa poškriabe za uchom a hovorí: “No, šlo, ale mohol by si sa vrátiť jedine ako sliepka. Chceš??”
,,To vieš, že chcem.”
Edo sa ocitne späť na zemi v kŕdli sliepok, porastený perím. S ostatnými sliepkami sa popola v prachu a zobe obilie. V tom si ho všimne kohút a pýta sa: ,,Á, ty si tu nová. Ako sa ti darí?”
,,No, šlo by to, ale mám taký divný pocit tam dole.”
,,To sú vajíčka, len pekne zatlač a až ho znesieš, tak ten blbý pocit prestane.”
Za chvíľku Edo znesie prvé vajíčko. Šťastím je bez seba a čoskoro nasleduje druhé a tretie vajíčko. A potom zrazu s ním niekto trasie a manželka kričí: “Serieš do postele, ty prasa ožraté!!!