Príde námorník do bordelu, kde už na izbe naňho čaká Teta s roztiahnutými nohami. Lenže námorník sa okúňa, že mu čosi chýba a hovorí:
„Vieš, dobre by bolo, keby tu niekto robil, akože je vietor.“
Pribehne teda ďalšia slečna a robí vietor:
„Fijú, fijú, fijú…“
Teta: „Tak už poď, už ma pretiahni….“
Námorník sa stále mračí:
„Vieš, dobre by bolo, keby niekto robil, akože hrmí a blýska sa.“
Pribehne teda ďalšia slečna, trieska po nábytku, robí hluk, zhasína a zapína svetlo.
Teta: „Tak už konečne poď!“
Námorníkovi stále ešte niečo chýba:
„No, dobre by bolo, keby niekto robil akože prší.“
Pribehne teda tretia slečna s krhlou a robí umelý dážď.
Teta: „No tak už konečne poď! Už mi to urob!“
Námorník odvetí: „Ti je*e, v takomto zlom počasí?“