Šéf prijíma nového predavača, s tým, že ho vezme na deň na skúšobnú dobu, aby videl, ako sa osvedčí.
Po záverečnej si ho zavolá do kancelárie:
– Tak koľko ste dnes vybavili zákazníkov?
– Jedeného, šéfe.
– Čože!? Jedného? Naši predavači vybavia bežne šesťdesiat až sedemdesiat zákazníkov denne! Čo ste celý deň robil!? A akú ste mali vlastne tržbu?
– Štyridsaťpäť tisíc dolárov.
Šéfovi došla reč.
– Tristoosemdesiat tisíc? Preboha, čo ste predal?
– No, prvý som predal malinký háčik na ryby…
– Háčik na ryby? Za tristo osemdesiat tisíc?
– … potom som zákazníka presvedčil, že by si mohol zobrať ešte aj stredný a veľký háčik. Potom som ho presvedčil, že by si mal zobrať aj nejakú udicu, predal som mu tri prúty – malý, stredný a veľký. Dal som sa s ním do reči, opýtal som sa, kde bude rybáriť. Povedal, že na myse dvadsať míľ na sever. Tak som mu predal ešte poriadnu vetrovku, nepremokavé nohavice a gumáky, pretože tam dosť fuka. Presvedčil som ho, že na pobreží neberú, tak sme išli vybrať motorový čln. Potom som sa ho opýtal, čo má za auto – vyliezlo z neho, že dosť malé, čln by na ňom nemohol odviesť. Tak som mu predal ešte príves…
– A toto všetko ste predal človeku, ktorý si prišiel kúpiť jediný háčik na ryby!?
– Nie. On pôvodne prišiel kúpiť vložky pre svoju ženu. Tak som mu navrhol, že keď si teda cez víkend neužije, že by si mohol zájsť aspoň na ryby…