Jeden týždeň som bola objednaná ku gynekológovi na prehliadku, ale jedno ráno, keď som to nečakala, tak mi sestrička volala, že som bola presunutá na vtedajšie ráno na 9:30. Každého som práve vychystala do práce a do školy a už bolo okolo 8:45. Kedže cesta tam trvá 35 minút, naozaj som nemala veľa času nazvyš. Ako väčšina žien v týchto prípadoch, aj ja si veľmi potrpím na hygienu pri takýchto návštevách, ale bolo jasne, že dnes ráno nebudem mat šancu.
Rýchlo som vbehla do kúpeľne, strhla pyžamo zo seba, namočila som uterák na tvar, čo ležal vedľa umývadla, umyla som sa nim tam dolu, aby som bola ako-tak prezentovateľna, hodila uterák do špinavého prádla, hodila niečo na seba a utekala k autu.
V čakárni som bola iba par minút, keď ma zavolali dnu. Ako to už býva, vyhupla som na stôl, otočila tvar na druhu stranu miestnosti a predstierala, že som niekde inde. Preto ma trochu prekvapilo, keď gynekológ zahlásil: „Aaaah, dnes sme si dali na sebe extra zaležať, však áno?“ Neodpovedala som.
Zvyšok dňa prebehol ako vždy, nejaké nákupy a varenie. Keď prišla moja 7 ročná dcéra zo školy, tak išla do kúpeľne a pýta sa „Mami, kde je môj uterák na tvar?“ Hovorím jej „Je v špinavom prádle, vezmi si zo suplika čistý“. Ona na to „Nie, potrebujem ten, čo tu bol dnes ráno – schovala som si doňho všetky svoje trblietky.“