Leží svokra na smrteľnej posteli, pozerá von oknom a vraví zaťovi: “No pozri sa Jožko, pozri sa na ten krásny deň vonku a ako tam nádherne svieti slniečko. Veď človeku sa ani zomrieť nechce.“
Zať pribehne k oknu, zatiahne závesy a povie:“ Mama, nerozptyľujte sa a sústreďte sa.“