Fero prišiel do malého mesta, kde bol len jeden hotel a všetky izby boli obsadené. Bolo asi jedenásť večer, a tak to Fero predsa len skúša: „Pani recepčná, predsa tú musíte mať aspoň jedno voľné lôžko …“ – „No, vlastne tu mám jednu dvojlôžkovú izbu, na ktorej je len jeden pán, ktorý by určite rád platil len polovicu. Ale aby som pravdu povedala, ten pán úplne strašne chrápe.
Dokonca si na neho sťažovalo niekoľko hostí z okolitých izieb. “ – „Nevadí, ja to beriem, lepšie toto ako čakáreň na stanici.“ Druhý deň ráno ide Fero na raňajky do hotelovej reštaurácie krásne doružova vyspaní a recepčná sa ho pýta: „Tak čo, bolo to s tým pánom bez problémov?“ – „Áno, jasné. Zatrhol som mu to chrápanie raz-dva.“ – „Ako ste to dokázal?“ – „No, keď som tam prišiel, už bol v posteli a chrápal. Tak som mu dal pusu a povedal:“ Dobrú noc, miláčik. „No a on celú noc sedel na posteli a strážil ma!“