Veronika a Michal sú pacienti na psychiatrii. Jedného dňa sa prechádzajú okolo bazéna a Michal náhle skočí do vody. Potopí sa ako kameň a nevypláva. Veronika teda skočí za ním a zachráni ho.
Keď sa o hrdinskom čine dozvie riaditeľ ústavu, hneď dá príkaz, aby Veroniku prepustili.
Osobne ide za ňou a hovorí jej: „Veronika, mám pre Teba jednu dobrú a jednu zlú správu. Tá dobrá je, že sme sa rozhodli Ťa prepustiť, lebo si schopná zachrániť niekomu inému život, tak si mentálne opäť v poriadku. Tá zlá správa je, že Michal, ktorého si zachránila spáchal samovraždu.
Obesil sa v kúpeľni na opasku od nohavíc. Je mi to ľúto. “
Veronika sa na neho krátko pozrie a povie: „To nebola samovražda, ja som ho tam zavesila, aby vyschol.“