Príde Fero do práce a sťažuje sa kolegovi: „Počuj, tá moja žena to je niečo strašné. Odkedy sme sa zobrali nič nerobí. O deti sa nestará, nevarí, neupratuje. Ja by som sa jej najradšej zbavil.“ Kolega na to: „Vieš čo, dnes keď prídeš domov večer ju pomiluj, ale tak, aby z toho umrela a máš po starostiach“.
Fero to teda vyskúša, ale ráno žena ešte furt žije. Príde večer po šichte domov a len pozerá. Žena krásne upravená, večera na stole a tak. Fero sa spýta: „Čo sa ti stalo?“ A ona na to: „No vieš, keď ty poriadne, aj ja poriadne.“