Spomenul som si, že mám dnes meniny a tešil som sa, že ma ráno žena pekne pozdraví a zaželá mi všetko najlepšie k meninám. A možno že dostanem aj nejaký pekný darček… Prídem dolu žena ani buuuu, nie to ešte dobré ráno a už vôbec nie všetko najlepšie k meninám… Myslím si, že deti sú poriadne a určíte nezabudli…
Prišli a po raňajkách bez slova odišli do školy,hrozné,do roboty som odchádzal zhnusený v tušení toho najhoršieho,že si nikto ani nespomenie. Sekretárka hneď pri dverách“ Dobré ráno šéfko!“ „Všetko najlepšie k meninám “ – cmuk. Ostatní boli ticho a nikto si ma nevšímal. Pred obedom mi sekretárka pošepla: “ Čo keby sme išli niekde spolu na obed len my dvaja, je krásny deň, dnes máš meniny…“Ach bože, to je najkrajšie čo som dnes počul – išli sme inam, ako zvyčajne chodíme, trochu von z mesta dali sme si po dve Martini,vychutnali výborne jedlo a v tom mi pošepkala:“ Šéfko, že už nemusíme ísť do roboty ? Je tak krásne, máš meniny, čo keby sme išli niekde, kde budeme len my dvaja? „Srdce mi poskočilo v nohaviciach a ona hovorí:“ Jasné, ideme ku mne domov. „
Hneď ako sme vošli, pošepla mi:“idem si dať na seba niečo ľahšie a stratila sa… „Presne o šesť minút vyšla- niesla pred sebou veľkú tortu,
za ňou moja žena a deti,generálny riaditeľ a kolegovia z roboty a všetci niečo kričali, že všetko najlepšie k meninám a tak…A ja som tam sedel na gauči ako taký k.k.t už úplne nahý…