Išiel som sa pozrieť do kina na film. Sadol som si na sedadlo pri uličke, ako to zvyčajne robievam, pretože je tam trochu viac miesta. Film sotva začal, keď vtom sa zdvihne blondínka z prostriedku radu a snaží sa dostať von: „Prepáčte, prepáčte, pardon, prepáčte, prepáčte, ponáhľam sa, pardon …“
Vo chvíli, keď sa dostala ku mne, som už bol trochu podráždený, a tak sa jej pýtam: „To ste to nemohla urobiť o niečo skôr?“ „Nie,“ zašepkala polohlasne, „Teraz svietila na plátne výzva VYPNITE svoje mobilné telefóny, a ja mám ten svoj v aute.“