Jožo, Jano a Fero stroskotajú na ostrove. Pri ceste cez ostrov ich chytia domorodí ľudožrúti. Už chystajú zeleninu, voda vrie, keď náčelník pristúpi k zajatej trojici a vraví: „Ak splníte dve úlohy, ste voľní.“
Tí nerozmýšľajú a prijmú návrh. Náčelník ich oboznámi s prvou úlohou. Tá znie: Prineste každý desať kusov nejakého ovocia. Odídu: Po chvíli príde Jožo a nesie si desať jabĺk. Náčelník ho oboznámi s druhou úlohou: Strčiť si tých desať kusov ovocia do zadku a neprejaviť pri tom žiadnu mimiku.
– Jožo zatne zuby a ide: Prvé jablko-nič, druhé jablko-zatína zuby, tretie jablko-skríkne a domorodci ho hneď hodia do kotla. — Príde Jano. Ten má väčšie šťastie-nesie si desať ríbezlí. Náčelník ho opäť oboznámi s úlohou. Jano začne. Prvá, druhá…ôsma, deviata, keď sa zrazu šialene zasmeje. Domorodci ho hodia do kotla.
Stretne sa Jano s Jožom v nebi a Jožo vyčíta Janovi, že prečo sa zasmial, veď mohol žiť. Jano mu ale odpovie: „Vieš, ale keď som videl Fera, ako si nesie desať melónov…“