Fero išiel s manželkou a svokrou na dovolenku na ďaleký východ.
Čo čert nechcel dostali sa do zajatia domorodého kmeňa. Kmeňový náčelník ich obvinil z toho, že zneuctili ich sväté územie, keď si na ňom postavili stan.
Boli odsúdení na trest päťdesiatich rán bičom. Ale pretože civilizácia sa čiastočne dostala aj do týchto končín, rozhodol sa náčelník každému pred trestom splniť želanie.
Manželka si priala, aby jej na zadok dali vankúš. Tak ho dostala. Ale vykonávateľ trestu sa napriek tomu párkrát netrafil a tak si pani odniesla niekoľko bolestivých šrámov cez chrbát.
Druhá prišla na rad Ferkova svokra. Tá sa zamyslela a žiadala vankúš cez zadok a vankúš cez chrbát. Cez takú ochranu rany skoro necítila.
Potom sa náčelník spýtal Fera a ten hovorí: „Mal by som dve želania. Po prvé, chcel by som sto rán miesto päťdesiatich.“
Náčelník sa začudoval, ale vraví: „Ako chceš. Beriem to ako výraz úcty k našim predkom. A čo je tvoje druhé želanie?“
,,Chcel by som aby ste na môj chrbát uviazali svokru …“